Dnes vyšlo 1 článků

Rebeka Šuchterová: Ponožky v sandáloch sú česká klasika ako svíčková

Rebeka Šuchterová: Ponožky v sandáloch sú česká klasika ako svíčková

Je stylová. Je to žena (a pěkná). A jmenuje se Rebeka. Celým jménem Rebeka Šuchterová. Nejenom, že rozumí módě, ale umí o ní také psát. Na svůj mladý věk (vím, že se to nemá říkat veřejně, ale Rebece je 20 let…) už, dá se říci, dobyla slovenskou blogosféru. Patří mezi nejvýznamnější mladé slovenské blogerky. Jako jedné z mála se jí totiž podařilo s jejím fashion blogem prosadit. Není asi náhodou, že Rebeka studuje marketing. A zřejmě jej studuje dobře :-). Ale k rozhovoru jsem Rebeku pozval právě kvůli jejímu blogísku.

Ahoj Rebeko, tak tě u nás hezky vítám na Objevit. I na tebe došla řada :-). To víš, nám nikdo slavný a zajímavý neunikne. Nevím, jestli sis toho všimla, ale na Objevit je taková tradice, že se nám každý nový host musí představit. Víš jak, abychom věděli, s kým máme tu čest. Takže Rebeko, prosím představ se nám a nezapomeň zmínit, odkud pocházíš, kde studuješ… No prostě sděl nám vše!

Základ si už stihlo povedať  ty, tak ja len rozšírim obzory :-).  Pochádzam z Košíc, čiže som východniarka ako sa patrí, väčšinu roka žijem v Prahe, kde študujem tretí rok obor marketing (reklama a PR). No a aby celé moje predstavenie nebolo také strohé, tak dodám, že v iPode mi najčastejšie hrá DamienRice, Mumford and Sons a Ed Sheeran, takže ľudia, čo vidia môj playlist si musia myslieť, že som v permanentnej depresii, ale samozrejme, že to tak nie je :D. Ďalej rada varím a pečiem, mám rada poéziu a veľa rozprávam.

Jak to tak čtu, tak jsi vlastně ideální holka na vdávání :-).

V úvodu jsem už nakousnul, že máš blog. Kde jej najdeme a kdy sis jej založila?

Nájdete ho, ak do prehliadavača zadáte www.styleofbecca.com. Vediem si ho už 4,5 roka, čo je, keď sa na to číslo pozerám, celkom dlhá doba.

Mohla bys našim čtenářům prozradit, o čem převážně píšeš? Jakým tématům se věnuješ na svém blogu?

Väčšina mojich príspevkov sa skladá z takzvaných ,,outfit postov“, čiže článkov, kde sú fotografie zachytávajúce môj štýl. To, čo mám na sebe, doplnené textom, v ktorom napíšem niečo zo svojho života, tiež prečos om si konkrétny model obliekla a s čím som ho skombinovala. Tiež sa však venujem všetkému, čo ma baví. Čiže mám na blogu aj recepty, Do-it-yourself návody, ako si niečo vyrobiť, interiérové inšpirácie a články z akcií, kterých som sa vďaka blogu zúčastnila. Cieľovou skupinou sú teda dievčatá, ktoré sa zaujímajú o módu, chcú dobre vyzerať a môj blog ich môže inšpirovať. Alebo len tak sledujú časť môjho života, to robia ľudia všeobecne radi.

Proč ses vlastně vrhla kdysi dávno na psaní? A odrazoval tě někdo od toho?

Písať blog som začala, keďsom mala 16 rokov, bolo leto, priateľ bol na dovolenke, ja som mala veľa voľného času, tak som to skúsila. Myšlienku som mala v hlave už dlhšie. Sledovala som zahraničné blogy a fascinovali ma, prišlo mi to celé jako geniálny nápad. Zdieľať outfity a písať, ktorý kúsok je akej značky, inšpirovať ľudí… Vždy som sa obliekala inak ako moji rovesníci, trochu som trčala z davu a na Internete bolo takých ľudí veľa. Od písania ma neodhováral nikto, rodina ma vždy podporovala. Aj kamaráti, ktorí mi pomáhali s fotením. Odradzovali neskôr až anonymovia, ktorí mi písali na blog rôzne negatívne komentáre, ale to k tomu patrí.

Rebeka Šuchterová

Na svém blogu zmiňuješ, že jej denně navštíví kolem 1 000 – 1 500 lidí. Jak dlouho ti trvalo, než se ti podařilo dostat lidi na tvůj blog? Jaké byly vlastně první začátky? Bylo to depresivní psát pro někoho, když ještě na tvůj web nechodily stovky lidí?

Hmm, toto je otázka na zamyslenie. Na začiatku som nemala s blogom veľké ambície, ani ma nenapadlo ich mať, pretože česká či slovenská blogová scéna v podstate neexistovala. Blog som preto písala len po anglicky. Vždy ho niekto čítal, sice málo ľudí, ale písali sme si navzájom komentáre. Až časom sa to rozrástlo, blogov začalo pribúdať, moje komentáre pod príspevkami začali byť v češtine a slovenčine, namiesto pôvodných v angličtine. Tak som prešla v písaní aj na slovenčinu.

Pamätám si, keď ma prvýkrát niekto oslovil s možnosťou spolupráce. Bol to ázijský e-shop s oblečením, dnes sú ich na internete stovky, dali mi možnosť vybrať si oblečenie za 20 dolárov. Cítila som sa jako najväčší pán, že mňa, MŇA niekto oslovil! :D Dodnes to oblečenie mám.

Po strop som skákala v trafike, keď som sa objavila v slovenskom dámskom magazíne EVA. Vtedy som si povedala, že som celkom dobrá. Ja som ale typ člověka, čo chce byť stále lepší a lepší, takže sa nikdy neuspokojím s tým, čo práve je. Napríklad určite chcem mať ešte väčšiu návštevnosť.

Hahaha. No dovedu si to představit. Doufám, že jsi podobně jásala, když jsme tě oslovili my :-).

A kdy se to vlastně zlomilo? Kdy ses najednou prostě probudila a zjistila, že na tvůj web začaly chodit davy lidí, čtenářů, fanoušků…?

Tak takýto prelom nenastal hneď, šlo to postupne. A ja si to stále úplne neuvedomujem, ale keď ma niekto osloví na ulici, alebo mi napíše na blog, že ma videl v meste, tak sa nad tým zamyslím. Už nemôžem na blog napísať úplne všetko ako v začiatkoch, keď som sa tam vypísala zo svojich pubertálních stavov. Tie články som už radšej vymazala. Teraz si viac chránim súkromie, uvažujem, čo na blog dať môžem a čo už nie. Pretože až ma niekedy vystraší, keď si predstavím, kto ma možno číta.

Který tvůj článek si přečetlo nejvíce lidí a proč si myslíš, že zaujal? A považuješ jej za svůj masterpiece, top class, prostě za ten nejvíce nejlepší článek?

Pred chvíľou som sa pozrela na štatistiku a najčítanejší  je jeden starší outfit post. Čo nechápem, asi naň dal niekto zdieľal link. Ale inak najčítanejší  je článok zo stužkovej (maturitný ples), protože ten si dievčatá pozerajú každý rok, keď hľadajú inšpiráciu. Ale nepovažujem ho za svoj top článok, to určite nie. Za svoje najlepšie články považujem tie, na ktorých som sa naozaj namakala, napríklad tento. Ale potom mám rada aj články zo sekcie ,,Photosessions“, tie sú také špeciálne a tiež sme si na ich príprave dali záležať.

Rebeko, kolik času trávíš týdně psaním?

To aby som to tu teraz vyrátala!

Ano!

Prispievam každý druhý deň, výber a úprava fotiek zaberú tak 1,5 hodiny, písanie článku ďalšiu hodinu.

Čiže (1,5+1) x 3,5 = 8,75 hodín. Ale to je len priemer, myslím, že je to určite viac, záleží od článku. Napríklad minule som písala jeden dlhý príspevok a to mi trvalo 3-4 hodiny. Dávam si na článkoch a fotkách záležať, chcem, aby to malo celé hlavu a pätu. Ak niečo robím, robím to poriadne. Zvlášt, keď mi na tom záleží. Veď moja práca je moja vizitka. Som detailista, všetko musí sedieť.

Co tě na psaní nejvíce baví?

Je to niečo, čo tu ostane navždy. Presné pocity, ktoré som mala v danej chvíli. Ako aj fotky. Tie najobľúbenejšie si dávam vyvolať a neskôr ich budem ukazovať svojim deťom a vnúčatám. Preto som aj začala používať analógový foťák. Raz za rok si prečítam svoje staré denníky, ktoré som si písala v ranej puberte a je to zábavné, niekedy aj nie, ale každopádne, sú to zhmotnené spomienky. Tie sú pre mňa veľmi dôležité. Mala by som si občas písať taký osobnejší denník aj teraz. Neskôr by som sa určite skvele zabávala.

Pri písaní blogu platí to isté, akurát je tam aj pridaná hodnota  – spätná väzba od čitateľov. A tú mám naozaj rada, vždy sa na komentáre k článku teším.

Máš nějaký časový plán? Tzn. píšeš jen v určité hodiny? A snažíš se psát pravidelně? Například jednou týdně vždy chceš napsat aspoň 1-2 články a nebo prostě píšeš až ve chvíli, kdy víš, že máš co sdělit čtenářům?

Časový plán nemám, píšem, keď mám čas a chuť, ale snažím sa písať pravidelne. Nový  článok publikujem každý druhý deň. Je dôležité prispievať často (ale/a kvalitne).

Velkou část tvých článků zdobí fotky. Myslíš, že právě tohle nyní táhne? Tzn. pěkné fotky v Instagram stylu. Je to podle tebe to, co by měli blogeři a blogerky využívat…?

Určite áno. Pekné fotky sú základ, to je to, čo chce väčšina ľudí vidieť. Text k fotkám si prečíta menšie percento, ale fotky si pozrie každý. Niekedy ma to aj trochu nahnevá, ak sa ma v komentároch niekto opýta na to, čo je jasne napísané v článku.

Rebeka Šuchterová

Jak moc je podle tebe důležitá samotná osobnost blogera? Musí nejenom umět dobře psát, ale musí být také sám vtipný, dobře vypadat a být maximálně otevřený? A nebo to podle tebe není třeba?

Haha, tak ten opis na mňa úplne sedí :D. Ale nemyslím si, že je to podmienka. Každý je iný, aj povahovo, aj štýlovo, rôznorodosť je priam nutná. Položím takú klišé rečnícku otázku – o čom by to bolo, keby sme boli všetci rovnakí? Ale samozrejme tú štipku sebelásky a exhibicionizmu máme spoločnú :D.

Nemáš trochu strach, že díky tvému psaní toho o tobě vědí vlastně cizí lidé více, než bys sama chtěla?

Ako som už písala, teraz už na blog nedávam príliš súkromné záležitosti. Ale ľudia, čo blog čítajú, môžu mať dojem, že ma poznajú, pritom poznajú len jednu moju malú časť, z ktorej si o mne môžu vytvoriť mylný názor. Napríklad sa mi párkrát stalo, že si dotyční mysleli, že ma zaujíma len móda, o ničom inom celé dni nerozprávam a pred zrkadlom trávim pol dňa. Pritom pravda je taká, že sa tejto téme s kamarátmi venujeme len výnimočne. Preto som radšej, ak niekto nový, koho spoznám, nevie, že mám fashion blog, pretože si tak nevytvorí stenu a nezaradí ma do škatulky, v ktorej ja vyzerám vždy krásne upravene a nechce ma z nej pustiť von.

Čtou tvůj blog také muži? A pokud ano, chodí ti i pozvánky na rande :-)? Jak na takové „nabídky“ reaguješ?

Viem, že mám určité percento mužských čitateľov, ale väčšina má záujem o módu a nie o mňa :-). Pozvanie na rande som vďaka svojim fotkám dostala len raz, ale to ma chlapec uvidel na Facebooku. Ďalej však nie je ťažké hodiť moje meno do Googlu a nájsť tam môj blog. Na to rande som zo zvedavosti  išla, ale bolo zvláštne, keď som zistila, že o mne druhá strana vie akosi veľa.

Kam ti mohou obyčejní čtenáři posílat žádosti o ruku?

Hlavne nie cez ten Facebook! :D Keď už online, tak nejakým originálnym spôsobom na email.

Předpokládám, že se psaním zatím neživíš. Ale chtěla bys u psaní zůstat i v budoucnu? A čeho bys vlastně chtěla dosáhnout? Získat nějaké ocenění, mít na svém blogu desetitisíce čtenářů. A nebo prostě blogování bereš jako zábavu a nemáš zde nějaké přehnané ambice?

Písanie ma baví, takže by som pri ňom chcela ostať, aspoň z istej časti. Za svoj život si toho po pracovnej stránke chcem vyskúšať viac. Napríklad prácu v ženskom magazíne, kde by som písala o mužsko-ženských vzťahoch, ale tiež by som chcela pracovať ako stylistka. Alebo práca v reklamnej agentúre, keď už študujem ten marketing.  A určite chcem, aby mi vyšla kniha. Tú už mám dokonca rozpísanú.

Čo sa blogu týka, verím, že by mi mohol pomôcť pri získaní dream jobu, aj preto ho vediem najlepšie, jako viem, ale donekonečna si ho písať nebudem. Ale ak to bude odrazový mostík na cestu mojej kariéry, budem rada.

Kdyby sis mohla vybrat sama práci svých snů, co by to bylo? Kde se vidí Rebeka Šuchterová a jaká firma by se jí líbila?

Vydávala by som vlastný časopis, kde by som bol zároveň šéfredaktorkou. Mali by sme super kolektív plný kreatívnych ľudí sršiacimi nápadmi, ktorých by práca bavila. A mali by sme v redakcii aj malú reštauráciu, kde by sa podávalo zdravé menu každý deň.

A s kamarátkou máme ešte plán B. Otvorili by sme si zoznamovaciu agentúru s kaviarňou/barom/reštauráciou, kde by sme v prvom rade premenili každého člověka (muža), ktorý by sa u nás registroval, na jeho lepšiu verziu. Potom by sme ho vyškolili a následne poslali do podniku, nech si vyskúša, čo sa naučil. Som si istá, že by nám boli mnohí za túto ,,polepšovnu“ vďační :D.

Spolupracuješ s nějakou firmou, která ti posílá produkty na zrecenzování? Pokud ano, tak se kterou a jak ses k této spolupráci dostala? Zkoušela jsi taky třeba prostě na „férovku“ oslovit ty sama nějaké prodejny oblečení a nebo drogerie a zkoušela jsi domluvit nějakou formu spolupráce?

Spolupracujem s viacerými firmami, vždy oslovili oni mňa. Napríklad Slevomat.cz, Converse, Swarovski alebo L´Oréal. Ja som zatiaľ nikomu nepísala.

Vzhledem k tomu, že rozebíráš módní trendy, tak mi to nedá se nezeptat. Jaký je tvůj názor na ponožky v sandálech? A proč zrovna tento outfit je v ČR tak populární?

Ponožky v sandáloch sú česká klasika ako svíčková, to proste musí byť! Pevne verím, že budú stále behať po svete tradicionalisti, vďaka ktorým bude tento „trend“ prežívať. A prečo je to také populárne? No to je predsa jasné, čo si sandálky ešte nevyskúšal? Sú pohodlné, nepotí sa ti v nich noha, nemajú šnúrky a keď je chladno, vezmeš si k nim jednoducho ponožky a je po probléme!

Rebeka Šuchterová patří mezi nejvýznamější slovenské blogerky

No jasně! Jak jsem mohl být tak slepý. A napadá tě ještě nějaká podobná výživná módní kombinace, kterou jsi viděla nedávno?

Och áno, nikdy sa neprenesiem cez kombináciu tričko s dlhým rukávom a na to rolákový sveter s krátkym rukávom. Tomu naozaj nerozumiem.

No já tomu rozumím. Triko s dlouhým rukávem si vezmeš ve chvíli, kdy je venku chladněji. A abys nezmrzla, tak si přes to hodíš pro jistotu rolák. Jelikož je však zrovna léto, tak rukávy necháš doma. It makes sense.

Když už si povídáme o módě, tak jak moc se liší styl oblékání u Čechů od třeba Francouzů či Angličanů? Nepřijde ti, že Češi jsou docela hodně konzervativní? Že nosí fádní barvy, nesnaží se experimentovat….

Nemôžem a ani to nechcem úplne porovnávať. Predsa len na vývoj streetstylu u nás a v zahraničí pôsobili odlišné faktory a tiež nájdeš v uliciach aj dobre aj zle oblečených ľudí, nezáleží na tom, kde si. Našťastie vďaka internetu sa to tu zlepšuje, mladí ľudia viac experimentujú, ale sú to prevažne tí, ktorí sa zaujímajú o módu. Ostatní zamrzli v kolotoči páperových  búnd, legín, ktoré nosia namiesto nohavíc, lacných kabeliek a trekových topánok. Všeobecne môžem povedať, že väčšina žien (ale aj mužov) v Česku a na Slovensku má vlastné „módne“ trendy, ktoré okolo vkusu ani neprešli. Ale taký človek nepochopí, že vyzerá nevkusne, pretože má okolo seba kopec ľudí svojho druhu, ktorí ho pochvália.

Dovolím si ešte dodať, hádam nikoho neurazím, že Slovenky sa vo všeobecnosti obliekajú lepšie jako Češky,  ich štýl je zaujímavejší a pestrejší. Češky sú trochu fádne a nudné. Priznali mi to pri pozorovaní aj české ženy,  dokonca aj muži.

Kde vlastně bereš peníze na všechny ty outfity, které máš nafocené na svém blogu :-)? A v jakých obchodech nejraději nakupuješ?

Asi to vyzerá tak, že fashion blogeri veľ a nakupujú a trávia kopec času v nákupných centrách. Možno to tak niekto má, ale ja určite nie. Nákupným centrám sa vyhýbam oblúkom, nemám ich vôbec rada, chodenie po obchodoch je pre mňa skôr utrpenie ako radosť, takže na oblečenie nemíňam veľa peňazí. Pravda je, že vďaka blogu a spoluprácam nemusím, za čo som rada. Najradšej nakupujem cez Internet (slevomat.cz, asos.com, ebay), to si viem všetko v pokoji doma prezrieť a popremýšľať,  či to potrebujem. A tiež nakupujem v second handoch. Tam sa dajú nájsť výborné kúsky!

I když náš web čtou převážně muži, co bys poradila naší ženské čtenářské menšině za outfit teď na podzim a na zimu?

Tak v prvom rade, nech si každý nosí to, v čom sa cíti dobre a nech sa oblečie poriadne teplo, keď je vonku zima. Nebudem radiť konkrétne, ale radšej len všeobecne. Ženy nech sa neboja  klobúkov, tie oživia každý outfit. A tiež kožušiny, tie ohrejú , vyzerajú perfektne a nevyžadujú komplikované kombinácie.

Jak dlouho ti trvá, než se nachystáš na nějakou akci? Kolik času si musíš rezervovat předem, než se vyběhneš na ulici?

Keď si umývam vlasy, tak je to približne hodinka, inak 30 minút, záleží od toho, kam idem. Do potravín na nákup mi príprava trvá menej ako 10 minút.

Jaký přístroj používáš na pořizování fotek na blog? Foťák? Mobil? Jaký typ?

Fotky sú fotené zrkadlovkou, Nikon D3000 a objektív  50mm.

Já si nemůžu pomoct, ale nejsou fashionblogeři a blogerkyvětšinou fotí jen sami sebe. Nepřipadají ti, že to jsou takoví malí (velcí) narcisové :-)?

Minule sme sa s mojou spolubývajúcou, ktorá je tiež blogerka, rozprávali, že módne blogovanie je vlastne veľmi zvláštna záľuba. Veď keď sa nad tým zamyslíš, fotíme sa na ulici a nechceme zachytiť to, čo je za nami, ale seba. Naše oblečenie, fotíme si kabelky a doplnky… A to nehovoriac o tom, že niekedy / pravidelne „nútime“ robiť fotografov našich rodinných príslušníkov a kamarátov. V zime si vyzliekame kabáty a mrzneme, aby sme mali dobé fotky. Jasné, že sme tak trochu (alebo aj viac) narcisovia, veď kto iný by pravidelne uveřejňoval svoje fotky na internete? Je to ako s Facebookom alebo Instagramom. Treba na to istú dávku odvahy a exhibicionizmu. Ale ja už nemám potrebu nejako prehnane prispievať na svoj osobný FB, takže vidíš, ten narcista vo mne je umiernený a vie, že to netreba preháňať :D. Týmto rozhovorom sa však určite pochválim!

Kdo je podle tebe nejvíce stylový muž a jaká žena se podle tebe nejlépe obléká?

Nemám dve konkrétne osoby, podľa mňa sa oblieka dobre každý, kto vie predať to, čo má na sebe, hoci je to len biele tričko a rifle. Je to aj o vyžarovaní. Mám však rada štýl Miry Dumy, Olivie Palermo či Christine Centenera.

Stává se ti někdy, že se ti líbí nějaký kus oblečení nebo například boty. Chodíš kolem krámu každý den. Říkáš si, že si to asi koupíš. A pak najednou je tvůj vysněný kus oblečení fuč? Býváš pak smutná? A nebo vše hned skupuješ?

To sa mi stáva málokedy, pretože ak vidím, že je to posledný kus a ja ho naozaj chcem, tak si to kúpim hneď. Ale ak je v obchode dlhšie a ja si nie som úplne istá, tak radšej doma porozmýšľam, či sa mi bude hodiť, či ho využijem apod. A ak ho aj po tých pár dňoch stále chcem, tak až vtedy si ho zadovážim. Snažím sa vyhnúť impulzívnym nákupom, už som sa poučila z minulosti, keď som si niečo kúpila nerozvážne, ležalo mi to nevyužité v šatníku a ja som si búchala hlavu o stenu. Teraz, keď idem do obchodov, už presne viem, čo hľadám a čo potrebujem.

Kdyby se udělovala Nobelovka za nejlepší blog, komu bys ji nejraději dala?

Vybrala by som kayture.com. Za tým blogom je vidieť neskutočne veľa práce, kvalitné fotky, články, výborné outfity. To všetko dostalo tento blog tam, kde je. Za mňa jeden z nejlepších.

Z československej scény je to určite inadequatecliche.net. Ďalej mám rada blog thesense.co, pretože okrem módy tam nájdem aj výborné články a navyše si precvičím maďarčinu.

Kde by mohli dychtiví čtenáři (říkejme jim třeba stalkeři :-)) nejčastěji potkat Rebeku? A neříkej, že za počítačem :-).

Tak, za počítačom síce trávim veľa času, asi ako každý v dnešnej dobe (a ako bloger obzvlášť), ale momentálne som často vo fitness centre (kde popri cvičení chodím aj do bazéna, sauny a vírivky, takže mám perfektný relax, no nebuď tam!) a v škole (teraz sa dosť učím, musím urobiť skúšky).

A poslední otázka na závěr. Pošleš nám do redakce nějakou svou nejvíce sexy fotku? Třeba ve spodním prádle :-)? Ptaly se na ni…naše dychtivé redaktorky.

Prosímťa, načo fotku, keď som pravidelne v plavkách vo wellnesse, čo máme vo fitku :D. Ja mám radšej realitu!

Ale tam se my… teda naše redaktorky nedostanou! Achjo! Co se dá dělat no.

Rebeko, to byla skutečně poslední otázka. Moc děkuji za to, že sis našla čas na odpovědi. Nebylo jich málo, ale zvládli jsme to :-). Tak se měj a doufám, že o tobě ještě uslyšíme. Ciao!

Pozn.: Po chvíli přemlouvání nám nakonec Rebeka skutečně své sexy fotky ve spodním prádle… neposlala.

Stále ještě mladý a (snad i) krásný psavec píšící na svém blogu Krcmic.cz. Pracoval pro společnosti T-Mobile, SaveMax, Telefonica O2, Brunswick Estates, Accenture, euroAWK a Socialbakers. Založil portál Pravdu.cz. V současnosti vlastní tento web. A pracuje na tom, aby z Objevit.cz udělal další uznávaný a navštěvovaný portál.

Komentáře

Nahoru